Volanie k Bohu

 

 

Ó, Bože, naše srdce je hlboko a ďaleko od teba,

a predsa je spojené s tvojím

Srdcom.

Naše srdce kolíše medzi tebou a

satanom.

Nedovoľ mu to!

A vždy, keď je rozdelené

medzi dobrom a zlom,

nech nás ožiari tvoje svetlo,

aby bolo celistvé.

 

Nedovoľ,

aby v nás boli dve lásky,

aby v nás boli dve viery

a aby v nás prebývala súčasne

pravda a lož,

láska a nenávisť,

úprimnosť a neúprimnosť,

pokora a pýcha.

 

Pomôž nám, aby sa naše srdce

dvíhalo k tebe ako dieťa,

aby naše srdce nosilo v sebe pokoj,

po ktorom neprestajne túži.

 

Nech tvoja svätá vôľa a tvoja láska

nájdu v nás príbytok;

v nás, ktorí chceme byť aspoň niekedy

naozaj tvojimi deťmi.

A vtedy, Pane,

keď už nimi byť nechceme,

rozpomeň sa na našu niekdajšiu túžbu,

aby sme ťa mohli znovu prijať.

 

Otvárame ti srdce:

nech v ňom prebýva tvoja svätá láska!

Otvárame ti svoje duše:

nech sa tvoja svätá milosť nad nami zmiluje,

aby sme jasne poznávali svoje hriechy

a vedeli,

že hriech nás špiní.

 

Bože, chceme byť tvojimi deťmi,

pokornými a odovzdanými,

a tým opravdivými a milými.

Deťmi, aké chce mať Otec.

 

Pomôž nám, Ježišu, brat náš,

aby bol k nám tvoj Otec dobrý

a aby sme boli dobrí voči nemu.

 

Pomôž nám, aby sme dobre chápali,

čo nám dáva Otec:

veď niekedy sme neurobili niečo dobré,

pretože sme to chápali ako zlo.

(3x Sláva Otcu ...)