01.01.2010 21:12

Kardinál Schönborn: ´V Medžugorií ide o každodenný kresťanský život´

 Kardinál Schönborn: ´V Medžugorií ide o každodenný

                                     kresťanský život´

 

Viedeň, (kath.net/PEW) 013 274 - Za integrovanie „javu Medžugorje“ do normálnej pastorácie sa vyslovil kardinál Christoph Schönborn v nedeľu v rozhovore s Tlačovou službou Viedenskej arcidiecézy“.  Povedal, že chcel vidieť miesto, z ktorého vyšli „mnohé pozitívne plody“ a zdôraznil, že jav Medžugorje je potrebné „oddramatizovať“. Prvý impulz, ako dodal, vyšiel nepochybne od „vizionárov“, ktorí v roku 1981 boli ešte deti. Teraz tu tieto mimoriadne udalosti zohrávajú už iba podradnú úlohu.

Fascinovaný bol kardinál tým, že Medžugorje je niečo ako „škola normálneho kresťanského života“ a povedal: „Ide tam o vieru v Krista, o modlitbu, o Eucharistiu, o žitú lásku k blížnemu, o to podstatné v kresťanstve, o posilnenie v každodennom kresťanskom živote.“

Viedenský arcibiskup je za to, aby sa „jav Medžugorje“ študoval vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu a „sensus fidelium“, zmysel viery pokrstených, hrá v udalostiach v Medžugorí dôležitú úlohu. 

„Nechcem však predbiehať rozhodnutie všeobecnej Cirkvi, ale chcem sa orientovať radšej smernicami niekdajšej juhoslovanskej biskupskej konferencie z roku 1991,“ hovorí kardinál Schönborn. Tieto vatikánskou Kongregáciou pre náuku viery dvakrát potvrdené smernice sú „múdre a usmerňujúce“. Zdôrazňuje sa v nich, že nie je stanovené, či sú javy v Medžugorí „nadprirodzené“, ako hovorí kardinál a dodáva: „Otázka nadprirodzenosti sa necháva otvorená. Z toho vyplýva, že nie sú povolené nijaké oficiálne púte do Medžugorja. Súčasne však tieto smernice zdôrazňujú aj potrebu pastoračnej starostlivosti o pútnikov.“

Biskupom išlo o to, aby nebránili plodom a na druhej strane, aby odvrátili od mylných ciest. Kardinál hovorí, že jeho osobne sa veľmi sympaticky dotklo, že „vizionárky“ sa ukázali byť „normálnymi mladými ľuďmi s humorom“.

Čo pobáda pútnikov prichádzať do Medžugorja? Kardinál Schönborn: „Pútnici robia predovšetkým jedno – modlia sa. Každý deň sa tisíce ľudí modlia celé žaltáre, je tu eucharistická adorácia, ľudia vystupujú na Križevac s krížom postaveným v roku 1933 a modlia sa krížovú cestu, alebo na horu Crnica v Bijakovici a modlia sa ruženec.“

S „plodmi“ Medžugorja sa stretávame stále znova v živote Cirkvi, ako zdôraznil kardinál.  Podstatným aspektom sú modlitbové skupiny: „Prvá modlitbová skupina vo Viedni sa vytvorila v polovici 80. rokov v kostole dominikánov. Kostol bol vždy plný, aj v lete. Hlboký dojem zanechával veľký počet mladých.“

Aj medzi mladými kňazmi sú mnohí, ktorých povolanie bolo ovplyvnené skúsenosťou Medžugorja. V Medžugorí však nevznikajú iba povolania ale aj obrátenia. Pri svojej návšteve kardinál Schönborn spoznal jedno z nich: talianskeho televízneho moderátora, ktorý v tomto hercegovinskom pútnickom mieste prežil hlboké obrátenie.

Medžugorje je však aj „miestom opätovného objavenia spovede“. „Hlboký dojem zanecháva aj aspekt svetovej Cirkvi – počas mojej krátkej návštevy som registroval pútnické skupiny z Talianska, Nemecka, USA, Libanonu, Kórey atď. A každoročný mládežnícky festival sem priťahuje až 60 000 mladých ľudí z celého sveta.“

Kardinál vyzdvihol aj veľký počet sociálnych diel, ktoré vznikli v Medžugorí. Spoločenstvo „Cenacolo“ založené sr. Elvirou Petrozzi pre drogovo závislých sa rozšírilo do celého sveta. „Majcino selo“ (Matkina dedinka) ponúka útočisko sirotám z balkánskych vojen a znásilneným ženám. Zo stretnutia istej pútničky z afrického Malawi so škótskou skupinou pútnikov pod vedením Magnusa MacFarlane-Barrowa vznikla iniciatíva „Mary’s Meals“, (Máriine jedlá), ktorá zabezpečuje každodenné jedlo hladujúcim deťom na celom svete.

„Preto si treba položiť otázku, ako vyzerá strom, ktorý prináša takéto ovocie,“ hovorí kardinál Schönborn a dodáva, že Medžugorja sa týkajú mnohé aspekty, ktoré zodpovedajú „gramatike mariánskych zjavení“: Ide o chudobnú oblasť, ktorej obyvatelia sú však veľmi zbožní – ako v Lurdoch a vo Fatime. Sú to celkom jednoduché posolstvá, lebo boli pre deti – týkajú sa však jadra evanjelia. Pozoruhodné je tiež, že Mária bola v Medžugorí od počiatku uctievaná predovšetkým ako „Kráľovná pokoja“ – desať rokov pre vypuknutím balkánskych vojen.

V Medžugorí sa jasne ukazuje, že zmierenie s Bohom je predpokladom zmierenia medzi ľuďmi. V posolstvách je málo morálnych výziev, ide skôr o obrátenie sŕdc, pretože potom sa veci usporiadajú „vnútorným svedectvom“, hovorí kardinál Schönborn a vyhlasuje: „Možno by sme sa mali v Cirkvi nechať viac inšpirovať pastoračnou koncepciou Márie.“ –zg-

—————

Zpět